Váhovanka

Stankovská kapela - história a súčasnosť.

Keď chceme správne pochopiť históriu nejakého subjektu, musíme ju chápať vo všetkých súvislostiach. Nie inak je tomu aj s hudobnou kapelou. Preto si pripomenieme vo stručnosti historicko spoločenské pomery, za ktorých kapela vznikala.

Veľmi pekne to charakterizuje starostka obce Trenčianske Stankovce, kde má kapela Váhovanka svoje historické kerene, Ing.Eva Beňovičová (v r. 2010 - pozn.autora):

„Kultúrny a spoločenský život v našej obci dáva zmysel občianskemu spolužitiu, je akýmsi pulzom, ktorý pomáha prekonávať nástrahy života, ktorý oživuje tradície našich predkov a zároveň zachováva. Naša obec sa môže pochváliť tým, že tento pulz tu pretrváva dlhých 100 rokov. ...“

Trenčianske Stankovce sa nachádza juhozápadne od mesta Trenčína medzi riekou Váh a Inoveckým pohorím. Hlavným zdrojom obživy obyvateľov, ktorí žili na území terajších Trenčianskych Stankoviec, bolo v minulosti poľnohospodárstvo.

V tejto obci žila a tvorila celá rada osobností, ktoré sa zapísali do dejín slovenskej kultúry; z nich najvýznamnejšími sú Štefan Križan - Žíranský (spisovateľ a homeopat), Michal Kišš (básnik a národný buditeľ), Ján Lipský (kartograf a vojenský odborník), Ján Pevný (známý organár z Rozvádz)  a ďalší.

V obci boli priaznivé podmienky pre rozvoj divadelníctva. Obecná kronika hovorí, že prvé verejné ochotnické vystúpenie bolo už v roku 1910. Iné dostupné zdroje však píšu, že občania Malých Stankoviec sa už „7. januára 1900 zabávali na fraške Za živa mŕtvi manželia„.V obci sa nezabúdalo na mládež, aby bolo zaistené pokračovanie započatého diela. Od prvých vystúpení do súčasnosti vyprodukovali ochotnické združenia mnoho desiatok vystúpení. Tradične mali ku kultúre blízko hasiči, a to ako k divadlu tak i hudbe.

Nie je divu, že toto prostredie vytvorilo podmienky aj pre vznik dychovej hudby. Cesta od vzniku prvej kapely až po jej súčasnú podobu nebola priama. Prešla niekoľkými vývojovými štádiami.

Prvé obdobie započalo v roku 1910 formovaním prvého hudobného zoskupenia, vytváraním materiálných podmienok pre jeho vznik a ďalšie fungovanie, hľadaním morálneho pochopenia tohto kroku v  najbližšom i širšom okolí. Hlavným hybateľom tohto obdobia bol Šteafan Ďuriš, ktorého volali Amerikán. Nie všetci boli „muzicírovaniu“ naklonení. Žiarivým príkladom môže by výrok ženy jedného z vtedajších muzikantov: „Fero! Vyber si! Alebo trúba, alebo ja! Ak čo len jeden večer nebudeš doma, zbalím svojich päť krámov a vrátim sa k mamke.“ Pravým opakom bola žena Štefana Ďuriša. Vedela, že pri muzike sa síce i čosi vypije, ale svojmu mužovi verila, lebo ho poznala. Tak mohla vzniknuť prvá hudobná skupina na území dnešných Trenčianskych Stankoviec, ktorá s určitými problémami, ale i úspechmi pôsobila až do roku 1993. Presné dátum vzniku nie je známe. Prevážnu časť obdobia vystupovala ako „Trenčianska dvanástka“.

Po dohode bývalého kapelníka Štefana Dobiáša s učiteľom ZŠ Ladislavom Žiškom bola dňa 17. júla 1993 založená nová hudobná skupina, ktorá si dala názov „Stankovská kapela“. Jej cieľom bolo spríjemniť kultúrny život v obci a priatiahnuť mladých ľudí k hudbe, aby ľudová hudba v obci nezanikla. Táto kapela je charakteristická tým, že od svojho vzniku hrá dychovú hudbu v malom obsadení. Ďalším charakteristickým rysom tejto kapely je, že sa orientuje na vlastnú tvorbu. Hlavným organizátorom bol v tomto období kapelník Štefan Dobiáš. Kapela pre zhoršenie podmienok pre svoju  činnosť ukončila svoje fungovanie dňom 31. decembra 2009.

Novodobá kapela vznikla dňa 1. 1. 2010 pod novým zriaďovateľom, ktorým je obec Mníchova Lehota. Jej kapelníkom sa stal Jozef Horňák a kapela veľmi dobre naviazala na úspechy svojich predchodcov. V súčasnej dobe je hodnotená ako popredná kapela na Slovensku a jej popularita stále rastie, a to nie len na Slovensku, ale aj v Českých zemiach.

 

Obdobie rokov 1910 - 1993

Obdobie rokov 1993 - 2010

Obdobie od rokui 2010