Předchozí Další

Pozerať fotogalériu

Z osláv 20. výročia založenia Váhovanky

dňa 4. augusta 2013 v Mníchovej Lehote

Je sobota, 3. augusta 2013. Blíži sa večer a ja si chcem trochu odpočinúť, aby som sa mohol ešte v noci vydať na pomerne ďalekú cestu, cestu do regiónov môjho rodného Slovenska, kde skoro na každej malej dedinke pôsobí nejaká menšia či väčšia hudobná skupina, cestu do centra tohto hudobného dejstva - Trenčianskeho kraja, cestu do miesta, kde sídli kapela, ktorá sa stala srdci môjmu najbližšia, cestu do malebnej obce Mníchova Lehota. Ešte minulý rok som sa touto cestou navracal z liečebného pobytu v Turčianskych Tepliciach. To ma ani vo sne nenapadlo, že za rok budem túto cestu absolvovať opačným smerom a za takýmto účelom.

Blíži sa polnoc a ja ešte stále nespím, vymením si ešte posledné informácie s niektorými členmi kapely, aby som sa uistil, kam to vlastne idem. Je presne 2:00 dňa 4.8. 2013 a ja opúšťam svoje bydlisko Stračov pri Hradci Královom, na zadnom sedadle auta sa mi tiesni chladiaci box, v ktorom leží „narodeninová torta“, ktorú som nechal urobiť z lásky a úprimného priateľstva ku svojim priateľom z kapely. Veď aké by to boli narodeniny bez torty? Len aby vydržala tú cestu - to je teraz moja hlavná myšlienka. Hodiny ubiehajú a ja po dlhej dobe vidím krásny východ slnka z poza hôr, blížim sa k hraniciam Slovenska. Tu vidím odbočku „Žítková“ a myšlienky mi tlačia do popredia spomienku na nedávne vystúpenie kapely v tejto obci. Konečne som na Slovensku. Prechádzam malebnými horskými údoliami, ocitám sa v dedinke Drietoma. Vo vzduchu ešte cítim vôňu koncertu, ktorý sa tu včera uskutočnil a následná tanečná zábava skončená pred pár hodinami ešte víri horúci ranný vzduch. Konečne vidím rozprestierať sa predo mnou mesto Trenčín, prechádzam čarovnú rieku Váh, podľa ktorej dostala meno aj „moja“ kapela. Len raz sa opýtam okolo idúcich, ako sa dostanem do amfiteátra a som na mieste. Celý objekt ešte pohlcuje samota, len jeden „človiečik“ sa snaží ťahať z auta akési debny. Prichádzajú prví členovia kapely, privítam sa s nimi a pomáham im s inštaláciou technického zariadenia. Rozprávam sa s kapelníkom, Jožkom Horňákom, ktorý mi ukazuje „scenár“, ktorý dostal na odpoludnie od p. Jedličku z TV Šláger (jeho fotokópiu zverejňujem medzi fotografiami). „Tak podľa tohto máme postupovať, ťažká si kapelník, veď tu nie je nič. A ešte aj ozvučenie musíme pre nich pripraviť, že ich technik má dovolenku alebo čo. Tak my amatérska, malá, chudobná, dedinská kapela máme zabezpečovať televíziu“, posťažuje si ďalej kapelník. Ale pretože je to človek činu, človek znalý, nezľakne sa a dáva sa do práce. Len ako sa objaví prvá kapela, už je pri nej a prejednáva s ňou čo a ako bude ďalej. Potom posiela niekoho z kapely, aby jednu kapelu ubytoval a tak to ide ďalej. Miesto toho, aby sa venoval svojej kapele a tomu, za čo zodpovedá on, musí sa venovať tomu čo chce p. Jedlička z TV - pretože oni ešte stále nie sú tu. Našťastie to vidím len ja, ani jeden z divákov sa o tom nič nedozvie, nič nesmie poznať, všetko ide hladko tak, ako má.

Keď sú konečne všetci účinkujúci a pozvaní hostia ne mieste, keď konečne dorazila aj televízna technika, odchádza sa spoločne do miestneho kultúrneho domu, kde je oficiálne zahájenie. Po krátkom privítaní a úvodných rečiach dostávajú možnosť všetci účinkujúci k malému občerstveniu a vzájomnej diskusii. Veď sa všetci veľmi dobre poznajú a majú si čo povedať. A kto všetko to prišiel blahopriať? Uvediem ich v poradí v akom budú vystupovať - v zátvorke pesničky, ktoré zaspievajú:
Žochári (Na panskej roli, Z večera na veži, Šenkárečka)
Rubín (Jak tá naša kapela, Tak jak teče do Dunaja Morava, Do rána je malá chvíla, Na Záhorí býva veselo)
Duo Sonet (Ružička, Zaleť biela holubienka, More vráť nám lásku)
Oľga Baričičová (Najpěknejší chvíle, Velká láska, Už je šohajíček odvedený)
Kozlovka (Skázala mně moja milá, Jupí čerte, Masaryk nás svolává)
Profil
Veselá trojka (Parta veselá, Proč mne frajárečka ráda už nemáš, V Černé Hoře pod zámkem stojí pivovar).

Konečne sa blíži ta správna hodina. Všetci sa odoberajú do dejiska udalosti roku - do amfiteátra v Mníchovej Lehote. Rýchlo sa prezliecť do nažehlených slávnostných krojov a program začína. Obecenstvo sa tlačí do zatienených miest alebo rozbaľuje rôzne protislnečné zábrany. Slnko, keď sa dnes vyšplhalo na vrchol svojej každodennej púti, ohrialo vzduch na 36° C. Úprimne ľutujem všetkých účinkujúcich, ktorý v tomto inak prekrásnom počasí, musia prenášať svoju radosť na obecenstvo. Ešte, že v „zákulisí“ je trocha tieňa a dostatok občerstvenia. Je 15:00 hodín, na pódium vystupuje moderátor celého programu - pán Vratislav Měchura z TV Šláger, ktorý na inom mieste sľúbil, že do týdne bude program vysielaný televíziou (len podotýkam, že program Na Vlachovke bol natáčaný 18.5.2013 a dodnes nebol vysielaný - je to náhoda, alebo niečí zámer (?), lebo tých náhod s Váhovankou je už moc). Na pódium pozýva, ako prvého vystupujúceho, koho iného - Váhovanku. Celý program začína, myslím že pre Vás návštevníkov tohto webu už známou skladbou z nového CD, skladbou „Mlynárka“. Po jej dohraní je ohlásené krstenie nového CD - ako „krstný otec“ bol prizvaný starosta obce Mníchova Lehota Mgr. Jozef KOVÁČ. Za aktívnej pomoci a nápovedi moderátora programu je CD pokrstené a kapelník oznamuje, komu bude tento „pokrstený nosič“ odovzdaný ako nehynúca pamiatka na tento deň. Nemusel som ani dvakrát hádať - slová úprimného poďakovania kapelníka Jozefa Horňáka bola namierená na človeka, ktorý sa o vznik kapely zaslúžil najviacej, na človeka, ktorý je zakladateľom kapely, na človeka, pre ktorého sa stala Váhovanka veľkým kusom života - tieto slová poďakovania boli určené pre Štefana DOBIÁŠA. A tak prvá púť pokrsteného CD smerovala z rúk súčasného kapelníka do rúk zakladateľa Váhovanky, do rúk Štefana Dobiáša.

A potom už nasleduje druhá pesnička z nového CD „Keď máš pohár prázdny“. Túto pesničku ešte nepoznáte, preto Vám na tomto mieste ponúkam z nej krátku ukážku. Zároveň Vám sľubujem, že veľmi skoro pripravím ukážky zo všetkých pesničiek nového CD a po vydaní DVD budem na úvodnú stránku zaraďovať každý týždeň ukážky z inej skladby. Po vystúpení Váhovanky nastupujú na pódium ďalšie a ďalšie kapely. A každá kapela blahoželá Váhovanke k jej výročiu. Jožko Horňák, celý mokrý, nestačí behať na pódium a prijímať gratulácie.

Záver celého programu patrí opäť domácej Váhovanke. Potom nasleduje poďakovanie kapelníka všetkým tým, čo kapele pomohli pri organizovaní „tejto našej oslavy“. Poďakoval televízii Šláger za spropagovanie a natočenie akcie, Obecnému úradu Mníchova Lehota - menovite starostovi pánovi Jozefovi Kováčovi, Autoškole Jaroslava Prekopa, Hostincu u Ondreja zo Soblahova pánovi Janasoviako a jeho matke pani Janasovej, firme Minárik s.r.o. Trenčianska Turná, Senior klubu žien Mníchova Lehota, firme Guzep Trenčín. Samozrejme jeho poďakovanie patrilo aj všetkým kapelám, ktoré tu účinkovali, ako aj poslucháčom, ktorý merali cestu a prišli sem podporiť túto oslavu. Veď aká by to bola oslava osamote niekde v kútiku a bez gratulantov.

Po programe, ktorý bol „riadený“ TV Šláger, dostávajú všetky kapely priestor pre vystúpenie „na živo“ podľa vlastnej úvahy. Tak si mohli s Váhovankou zaspievať aj speváci z predchádzajúcich období - Danka Hrušovská a Alojz Mikulaj. S Váhovankou si zaspievala ako hosť dokonca aj Olinka Baričičová. Rozbieha sa voľná zábava. Ako posledná hrá do tanca opäť Váhovanka. Celý večer končí až za umelého osvetlenia. V diaľke počujem čosi spadnúť - utekám tam a čo vidím, vidím prešťastného kapelníka Jožka Horňáka a vedľa neho leží „obrovský balvan“, ktorý mu práve spadol zo srdca. Nie som žiadny mladík, ale tak šťastného človeka som už veľmi dávno nevidel, žiaril šťastím, že sa všetko podarilo, že hádam tých drobností, čo neboli presne podľa jeho predstáv, si nikto nevšimol. Všetci mu gratulujú, členovia kapely úprimne ďakujú. Veď celá ťarcha organizácie osláv výročia ležala na jeho bedrách. Venoval tomu mnoho hodín času. Všetko od prvého do posledného si zabezpečoval sám a nie málo mu hodila na krk aj TV Šláger. Ale on to zvládol. Je to človek na svojom mieste, vie čo je treba urobiť, vie ako to má urobiť a má energiu a schopnosti, ktoré to vedia urobiť. Takých ľudí si je treba vážiť - vážim si ho aj ja. Podiel na vlastnom priebehu osláv malo aj mnoho ľudí z obce Mníchova Lehota. Nebolo zabudnuté ani na nich - na druhý deň starosta obce a kapelník ďakujú pri malom posedení všetkým, čo priložili ruku k dielu, k dielu, ktoré sa podarilo. A nebolo to „na sucho“, členovia kapely Váhovanka boli v pozícii, keď „kapele hrá iná kapela“. Pri posedení bola rozkrájaná aj „narodeninová torta“, tu ochutnal jeden druhému „nohy“, iný zase „ruku“ či „hlavu“. Bola to pekná bodka za dobre odvedenou prácou a som rád, že som bol pri tom aj ja - ďakujem všetkým, čo ma pozvali, ďakujem, že som mohol takto prežiť dva dni môjho života. Nie všetko čo som videl bolo len príjemné, ale to nič nemení na tom, že sa posilnilo moje priateľstvo s kapelou ako celkom, ako aj priateľské vzťahy s jednotlivými členmi kapely. Ostatné si musím vyriešiť sám so sebou. Myslím, že som každému z nich odovzdal aj peknú spomienku na mňa.

Tentokrát je treba Šláger TV pochváliť. Daný sľub splnila televízia na 100 % a dňa 11.8.2013 bol odvysielaný celý natočený program, ktorý objektivne informuje o priebehu osláv. Prinášam vám tri rozhodujúce okamžiky - začiatok, krstenie CD a zaverečné poďakovanie.

Späť hore